Gitarové momenty: Red hot chili peppers – Snow
V dnešnej gitarovej lekcií sa opäť pozrieme na jeden veľký gitarový hit, ktorý ste v istom období mohli počuť z každého rádia – či už komerčného alebo rockového. Reč bude o skladbe Snow od kapely Red hot chili peppers.
Dnešný gitarový moment je zatiaľ asi technicky najnáročnejší zo všetkých momentov, ktoré sme doteraz preskúmali. Vaša technika dostane celkom isto zabrať. Preveríme si, aké dobré je vaše striedavé brnkanie a takisto ako rýchlo dokážete hrať. Okrem toho musíte mať dobre zvládnuté techniky príklepu (hammer on) a odtrhu (pull off).
Skladba má tempo okolo 103 bpm a úvodný riff sa hrá v šestnástinách. O nude naozaj nemôžeme hovoriť. Ešte šťastie, že tento riff je viac-menej repetitívny, čiže keď ho zvládnete na prvom akorde, tak máte v princípe vyhraté.
Celý riff si najprv prejdeme veľmi pomaličky, ukážem vám každý jeden tón a takisto vám ukážem smery brnkania, ktoré používam. Mať dobre vymyslené smery brnkania je pri takýchto skladbách veľmi dôležité, aby ste sa nemotali a aby ste sa vedeli dostať do rýchlosti.
Poďme sa pozrieť, ako sa tento riff hrá.
Gitarové momenty: Red hot chili peppers – Snow
Pri nácviku je veľmi dôležité, aby ste rukám nechali pár dní nech sa riff do nich “vstrebá”. Nenúťte ruky hrať rýchlejšie ako dokážu. Najprv poriadne zvládnite všetky pohyby v pomalom tempe. Sústreďte sa na kvalitu tónu, čistotu hry, minimálne pohyby a uvoľnenosť pri hre. K rýchlosti sa dostanete práve vďaka uvoľnenej hre a presným pohybom.
Veľa trpezlivosti pri nácviku prajem.
Ak chcete získať ZADARMO 30-stranový e-book o tom, ako správne cvičiť na gitare, zadajte svoju emailovú adresu:
5 Comments
Ahoj Lukas,
len tak pre motivaciu, kolko tebe trvalo nez si sa tento rif naucil? 🙂
Ja už som ten riff vedel, ale trvalo pár dní kým so ho dokázal zahrať čisto v rýchlosti 🙂
super video. dobre na roztiaznost prstov a lepsi koordinaciu. Fakt to chce len dost to cvicit.
Podla mna sa neoplati velmi cvicit veci typu Reď Hoť Čili Papričky a podobne. Vela si z toho clovek neodnesie. Ovela viac cloveku daju jazzove standardy. Ked som zacinal s gitarou, tak som hral skladby typu Zbirka, Nohavica a podobne, ale ked sa nad tym spatne pozeram, tie skladby mi vela nedali, pretoze drviva vacsina takychto skladieb je postavena na par tych istych jednoduchsich akordoch, ktore sa stale opakuju, cize defacto sa vam staci naucit tieto akordy, potransponovat si ich medzi sebou a zahrate drvivu vacsinu “Nohavicovsko-Zbirkovych” skladieb prakticky na prvu šupu. Odkedy som zacal skusat hrat jazzove standardy, zistil som, ze som sa niekam posuval, akordy sa mi akoby vpisovali samé pod kozu, je medzi nimi dobra suvislost a su velmi dobre “znovu-pouzitelne”, akoby univerzalne. Kedze som zacinal s folkovymi skladbami, jazzove standardy na seba celkom dobre nadvazovali, a preto sa mi zdaju ako dobra vec, avsak samozrejme, ak niekto zamysla tvrdy rock, metal, tak Papričky su dobry odrazovy mostik. Ale tak z kazdeho diela sa da napokon nieco odniest 🙂
Ahoj Martin, ďakujem za komentár.
Podľa mňa treba vždy cvičiť to, k čomu má človek vzťah. Nadšenému rockerovi budeš ťažko vysvetľovať, že má trénovať jazzové štandardy. Pre mňa osobne nebolo nič horšie, ako keď som ako 16-ročný musel trénovať klasiku. To bola vtedy pre mňa absolútna nuda. No a ak by si ma chcel v tom období učiť jazzové štandardy, tak by si ma na ďalšej hodine už nevidel 🙂